Josh Arieh je meno, ktoré v pokri netreba predstavovať. Už roky patrí medzi hráčov, ktorí sú prie stole výrazní – sám seba sa opisuje ako súťaživý, hlasný, ostrý, miestami provokatívny, no zároveň jeden z tých, ktorí si za svoju kariéru prešli výraznou osobnou aj hráčskou transformáciou.
V novej epizóde podcastu Face the Ace sa s Remkom Rinkem vracia k tomu, ako sa z mladého, sebavedomého gamblera stal rešpektovaný veterán, ktorý dnes svoje výsledky nevníma len cez peniaze, ale aj cez pokoj, rodinu a schopnosť byť prítomný v momente.
Main Event je stále úplne iná liga
Rozhovor vznikol počas neskorej fázy WSOP Main Eventu a Arieh hneď na začiatku vysvetľuje, prečo tento turnaj nemá v pokri skutočnú konkurenciu. Hovorí, že Main Event je „different animal“ – turnaj, pri ktorom človek cíti atmosféru, médiá, príbehy hráčov a váhu každého ďalšieho dňa. Nie je to len ďalší event v kalendári. Je to miesto, kde sa stretávajú profesionáli, amatéri, sny, tlak a predstava, že práve tento deep run môže zmeniť život.
Arieh si dnes tieto momenty vie užívať inak než kedysi. Keď bol mladší, bral deep run ako niečo prirodzené, takmer samozrejmé, no dnes si uvedomuje, aké vzácne je dostať sa hlboko v turnaji, ktorý hrá pre mnohých ľudí charakter životného sna. Kedysi bol presvedčený, že sa do veľkých spotov bude vracať stále. Dnes hovorí o vďačnosti a o tom, že počas hry si občas pripomenie, aké šťastie má, že je v takomto prostredí komfortný.
Pokrová sláva, na ktorú nebol pripravený
Arieh sa prvýkrát dostal do širšieho pokrového povedomia v období, keď hra explodovala na ESPN a pokrová sláva vznikala prakticky cez noc. Keď ste sa vtedy objavili pri správnom stole, ľudia si vás zapamätali na roky. Arieh priznáva, že spočiatku bolo veľmi ťažké vyrovnať sa s tým, ako ho vnímala verejnosť. Nikdy predtým nečítal online fóra tak intenzívne, no po veľkom výsledku sa zrazu dostal k diskusiám, kde ľudia riešili jeho vystupovanie, temperament a správanie pri stole. Pre hráča, ktorý o sebe hovorí, že od detstva chcel, aby ho ľudia mali radi, to bol tvrdý náraz.
V podcaste otvorene priznáva, že komentáre z fór ho zasiahli. Ľudia ho označovali za punkera, zlého športovca či nepríjemného človeka a on mal zrazu pocit, že ho pokrová komunita nenávidí. Pred prvou cestou do Borgaty po tomto období mal dokonca strach, že sa s rovnakou nenávisťou stretne aj osobne. Až potom zistil, že internet je oveľa tvrdší než realita. Dnes už hovorí, že názor iných ľudí na neho je filtrovaný cez ich vlastnú optiku a nie je jeho povinnosťou ho kontrolovať.
Pri téme temperamentu sa ho Remko opýtal, či jeho staré správanie pri stole bolo obranným mechanizmom. Arieh odpovedá veľmi priamo: „Nebolo, bol som to jednoducho ja“. Vyrastal v prostredí biliardových stolov, gamblingu, tvrdých rozhovorov, drog, degenerátov a ľudí, ktorí vás veľmi rýchlo zatlačia, ak nedáte najavo, že sa nenecháte zatlačiť.
Arieh hovorí, že nikdy nebol najlepší baseballista, najlepší hráč biliardu ani prirodzene najväčší talent v každej partii. Musel si preto vybudovať inú zbraň: súťaživosť a tlak. Chcel, aby súperi cítili, že proti nemu hrajú niekoho, kto ich nechce len poraziť, ale donútiť trpieť. Aj dnes priznáva, že oheň v ňom stále je. Rozdiel je v tom, že ako 51-ročný ho vie viac kontrolovať.
Pád, ktorý nevyzeral ako pád
Navonok mohla Ariehova kariéra po prvotnom úspechu pôsobiť stabilne. Výsledky stále prichádzali, WSOP cashes pribúdali, meno zostávalo v hre a pokrový svet ho stále vnímal ako známu postavu. On však v rozhovore opisuje niečo úplne iné. Hovorí o období, v ktorom žil v manželstve, ktoré nenávidel, no zostával v ňom kvôli deťom a zo strachu, čo by sa stalo, keby odišiel. Dnes to nazýva zlým rozhodnutím, ktoré bolo deštruktívne pre neho, jeho bývalú manželku aj rodinu.
Do toho prišli lieky, stimulanty, tabletky na spánok a život, v ktorom mu na výsledkoch prestávalo záležať. Arieh opisuje, že bral Adderall každý deň, k tomu Ambien na spánok, a celé to považoval za normálne, lebo to bolo lekársky predpísané. Spätne však vidí, že bol v zlom stave. Mal bar v Atlante, nepotreboval veľa míňať, vedel si zarobiť, a tak sa mohol tváriť, že všetko funguje. Lenže vnútorne to nefungovalo.
Do toho prišlo obdobie, keď hrával vysoké casino limity, trávil noci v penthouse v Aria alebo Bellagiu, a užíval si všetok lesk, ktorý prichádzal s tým, že bol pre kasíno cenným hráčom. Na povrchu to vyzeralo ako sen z pokrového boomu. V skutočnosti išlo o prostredie, kde mohol ročne vyhrať alebo prehrať státisíce dolárov a video poker používal ako spôsob, ako vypnúť po dňoch plných sociálneho kontaktu. Sedieť pri mašine, fajčiť, piť diétnu kolu a nehovoriť s nikým bolo pre neho formou úniku.
Rachel, čistá hlava a návrat súťaživosti
Zlomový bod Ariehovej kariéry aj života prichádza po rozchode a neskoršom vzťahu s Rachel, ktorú opisuje ako najpozitívnejšieho človeka na svete. Hovorí, že práve nový životný priestor, vzťah a túžba byť lepším človekom pre niekoho iného zmenili jeho každodennosť. Nejde o jednoduchú romantickú skratku typu „prišla láska a všetko sa vyriešilo“. Arieh hovorí o tom, že sa mu prečistil mentálny priestor, začal znovu chcieť uspieť a prestal utekať k veciam, ktoré ho predtým ničili. Zrazu si všímal spoty, ktoré predtým prehliadal.
Do toho sa začal viac opierať o najlepších hráčov vo svojom okolí. Spomína Daniela Negreanua, Shauna Deeba, Matta Glantza, Dana Weinmana a ďalších ľudí, s ktorými pravidelne rieši poker. Arieh o sebe hovorí, že sa snaží zostať „najhlúpejším človekom v miestnosti“, aby mohol absorbovať čo najviac. To je silná veta od hráča, ktorý bol kedysi známy najmä sebavedomím. Práve kombinácia čistejšej hlavy, lepšieho okolia a znovuobjavenej túžby súťažiť otvorila cestu k jeho neskorému kariérnemu reštartu.
Paradoxné je, že Arieh v roku 2020 rozmýšľal o tom, že sa z pokru začne vytrácať. Prijal prácu v PokerStake a predstavoval si, že postupne zníži objem hrania, pretože moderný poker vyžadoval viac štúdia, než mu bolo prirodzené. Potom však prišiel WSOP 2021 a s ním úplne nový mentálny stav. Arieh opisuje, že mal jasnosť, ktorú roky necítil. Bol spokojný tam, kde práve sedel. A výsledky sa dostavili okamžite: náramky, Player of the Year a návrat medzi hráčov, ktorých treba brať vážne v každom WSOP evente.
Nasledujúci rok ukázal, že nešlo len o krátky výbuch. V roku 2022 urobil back-to-back final tables v $25K eventoch a hneď v úvode WSOP vyhral viac než milión dolárov. Arieh pritom tvrdí, že motivácia dnes nie je len finančná. Nepotrebuje väčší dom, väčšie auto ani luxusnejší status. Jeho happy place je finálový stôl WSOP, pretože vie, že tým prináša radosť manželke, rodine, kamarátom a ľuďom, ktorí ho sledujú celé desaťročia.
$50K PPC a radosť z boja v blate
Veľkou témou rozhovoru je aj $50K Poker Players Championship, event, ktorý má pre Arieha špeciálne miesto. Má v ňom viacero deeprunov a dve druhé miesta, no sám hovorí, že necíti veľké „čo ak“. Dôležitejšia je pre neho cesta. V tých turnajoch podľa vlastných slov priniesol k stolu všetko, čo mal, a preto dokáže prijať výsledok. PPC opisuje ako iný typ zábavy: nie ľahkú, spoločenskú a uvoľnenú, ale tvrdú, špinavú, grindu podobnú radosť z boja proti najlepším hráčom sveta.
Jeho metafora je veľmi presná. Hovorí o boxerovi po desiatich kolách ťažkého zápasu, ktorý napriek bolesti povie: „Toto je moja párty.“ Nie je to lacný turnaj plný rozhovorov a smiechu, ale aréna, kde hráte proti Benymu Glaserovi, Yurimu, Shaunovi Deebovi, Danielovi Negreanovi a ďalším hráčom, ktorí vás nútia ísť do hĺbky. Arieh chce cítiť bolesť aj ju rozdávať. Chce byť v ohni. A aj keď nezískal titul, spôsob, akým o týchto eventoch hovorí, ukazuje, že pre neho je rešpekt k boju často dôležitejší než samotná čiarka v životopise.
Prečo nikdy neskočil do Bobby’s Room naplno
Zaujímavý kontrast prichádza pri otázke, prečo sa Arieh napriek svojmu mixed game talentu a výsledkom v $50K PPC nikdy nestal pravidelnou súčasťou najväčších cash games v Bobby’s Room. Odpoveď je prekvapivo úprimná. Hovorí, že v tej miestnosti by sa necítil ako najlepší hráč. Pri menách ako Jason Mercier, Brian Rast či David Oppenheim by mal pocit, že je „fish“, a tento pocit nemá rád. Arieh chce sedieť v aréne, kde môže veriť, že je najlepší alebo aspoň že má reálnu výhodu.
Druhá časť odpovede je ešte otvorenejšia: cash game ho jednoducho veľmi nebaví. Tvrdí, že cash game je pre neho nudná, pokiaľ nehrá vyššie, než si môže dovoliť. A ak hrá vyššie, než si môže dovoliť, je to síce vzrušujúce, ale zjavne nie zdravé. Preto sa drží turnajov, kde mu kombinácia súťaže, tlaku, príbehu a finálového cieľa dáva väčší zmysel.
Boom years: keď peniaze padali z neba
Remko sa v rozhovore vracia aj k ére, ktorú mnohí mladší pokroví fanúšikovia už nezažili. Arieh opisuje časy, keď pokrové weby platili státisíce dolárov len za patch na Main Event final table. Nie za ročný ambasádorský kontrakt, nie za rozsiahle mediálne povinnosti, ale za logo na tričku v správny moment. Boli to roky, keď agenti pobehovali po chodbách, firmy bojovali o hráčov a peniaze pôsobili takmer nekonečne. Arieh bol súčasťou tejto éry cez Bodog a dostal sa k zážitkom, ktoré by dnes zneli pre mnohých hráčov nepredstaviteľne.
Zároveň však neidealizuje celý obraz. Hovorí o kluboch, výletoch a veciach, na ktoré dnes nie je hrdý. Spomína divoké golfové stávky, hazard okolo Erica Lindgrena či Doyla Brunsona a dobu, keď $50,000 na jamku znelo absurdne aj jemu, hoci sa pohyboval v prostredí, kde boli veľké čísla každodennou realitou. Mladý Arieh podľa vlastných slov bral veľa vecí ako samozrejmosť. Dnes sa na ne pozerá s úplne iným odstupom. Nie s moralizovaním, ale s vedomím, že rýchly úspech a rýchle peniaze nie sú vždy najlepšia kombinácia pre človeka, ktorý ešte nevie, kým vlastne je.
Ak má mať rozhovor jednu hlavnú myšlienku, je to Ariehova ochota meniť sa. Kedysi bol hráčom, ktorý veril, že patrí medzi najlepších automaticky. Dnes hovorí, že je v poriadku byť omylný, prehrávať a klásť si otázky. Práve prehry ho nútia upravovať teóriu, hru aj prístup. Nie je to jednoduchý príbeh o tom, že stará škola porazila mladých solverových hráčov. Je to skôr príbeh veterána, ktorý si uvedomil, že ak chce prežiť v modernej hre, musí sa učiť od ľudí okolo seba, pýtať sa a občas priznať, že niekto iný vidí spot lepšie.
Zdroje – YouTube, Flickr/PSlive, Flickr/WPT, TightPoker
